Ľudstvo využíva dezinfekčné schopnosti alkoholu prinajmenšom od tretieho storočia nášho letopočtu. Existujú historické záznamy, podľa ktorých sa rímski vojaci snažili použiť víno ako prevenciu pred úplavicou.

Účinky vína a iných bežných nápojov neskôr otestovali aj vedci. Štúdia v roku 1988 hodnotila antibakteriálne vlastnosti vína, piva, sýtených nápojov, mlieka a vody. Vedci sledovali, či a ako sa v nápojoch budú množiť infekčné baktérie, ako sú salmonela, shigela, alebo E.coli. Vedci vyhodnotili, že baktériám sa najmenej darilo vo víne, slabší účinok malo pivo a sýtené nápoje.

Ďalší výskum ohľadom baktérii salmonely a dezinfekčný účinok vína sa potvrdil len čiastočne. Nebolo hodnoverne dokázané či účinok alkoholu vo víne, v spojitosti s jeho pH, kyslosťou, trieslovinami má pozitívny účinok. Je známa teória ochrany ústnej dutiny. Ak použijeme 40% alkohol tak doba preplachovania dutiny je minimálne jedna minúta. Ak použijeme (hlavne) červené víno, s väčším obsahom trieslovín, tak doba preplachovania by mala byť 15 minút.

Zaujímavú štúdiu spracovali na 4 tisícoch zamestnancov a študentov španielskych univerzít. Ak ľudia za týždeň vypili viac než 14 pohárov vína, pravdepodobnosť prechladnutia u nich klesla o 60 %. Podiel bol ešte nižší v prípade, ak pili červené víno.

Možno konštatovať, že mierne užívanie vína môžeme zaradiť ku klasickým antibiotickým látkam ako sú cesnak, med, zázvor.

Dôležité pre prevenciu je príjem dostatočného množstva zeleniny a ovocia, pohybu na čerstvom vzduchu a spánku.

(SVA Pezinok)