Poľnohospodárstvo je jedným z najväčších producentov plynov ovplyvňujúcich klímu. Väčšina z nich pochádza z výroby mäsa a mliečnych výrobkov. Keby boli kravy štátom, boli by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Kravy sú prežúvavce, pri premene potravy vytvárajú silný skleníkový plyn – metán, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry.
Posledné štúdie hovoria, že viac ako tretina nezaľudnenej zemskej pôdy tvoria pastviny pre hospodárske zvieratá. Hovädzie mäso si vyžaduje na gram bielkovín zhruba dvakrát toľko pôdy ako kuracie či bravčové mäso. A pritom čínska štúdia hovorí o hovädzom mäse a mlieku, ako o nezdravej výžive. Hovädzí dobytok je zodpovedný za 62% poľnohospodárskych emisií. Čiže suma sumárum – zníženie spotreby hovädzieho mäsa má ďalekosiahle dôsledky, a to nielen klimatické.
Nielen obmedzenie poľnohospodárstva, ale i ostatných činností ako je výroba fosílnych palív, tvorba priemyselných emisií (a následné investície do alternatívnej zelenej energie) sú tie, ktoré napomôžu zabrániť negatívnym vplyvom na klimatické zmeny.
Klimatické zmeny totiž ohrozujú aj pestovanie viniča. Až 56% plôch, na ktorých sa viniču darí, by totiž zaniklo, ak by sa naplnil pesimistický scenár otepľovania zemegule. Klimatická zmena by mohla spôsobiť, že niektoré odrody viniča nebude možné pestovať, alebo budú presunuté do iných oblastí zemegule. Ak sa do konca storočia oteplí svet o 4 stupne Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, až 85% územia vhodných na pestovanie viniča bude nepoužiteľných.
Výskumníci Columbijskej univerzity sa zamerali na výskum udržateľnosti 11 odrôd viniča, ako napr. Cabernet Sauvignon, Chasselas, Chardonnay, alebo Merlot. Týchto 11 odrôd rastie približne na jednej tretine všetkého územia, kde sa vinič pestuje. Skúmali, ako by sa týmto odrodám darilo pri teplotách vyšších oproti obdobiu pred rokom 1850. Oteplenie o 2 stupne Celzia by spôsobilo stratu 56% plôch viniča 11 skúmaných odrôd. Ak by sa priemerné teploty zvýšili o 4 stupne, územie vhodné na pestovanie skúmaných odrôd by sa zmenšilo o 85%.
Výskumná správa vysvetľuje, ako je dôležité rozhodovanie ľudí pri vytváraní poľnohospodárstva odolného voči vysokým teplotám, šľachtenie odrôd pre podmienky vysokých teplôt, výmena odolnejších odrôd, získavanie nových plôch v doteraz nevhodných miestach na pestovanie viniča. Najviac budú oteplením ohrozené vinohradnícke oblasti v Taliansku a Španielsku. Niektoré severnejšie oblasti by sa zas mohli stať novými miestami pestovania viniča. Treba i tak očakávať pokles pestovania viničových plôch a tým i zmeny v chránených označeniach pôvodu.
(SVA)