Malokarpatské múzeum v Pezinku ako partner Slovenskej vinárskej akadémie vydal publikáciu „O víne“ – HISTORIA NATURALIS, ktorá je prvou publikáciou na Slovensku, ktorá monitoruje život a dielo rímskeho polyhistora- GAIUS PLINIUS SECUNDUSA.

Plinius maior (starší) bol zástancom učenia Senecu, vyznavača „stoickej filozofie“. Človek sa má snažiť priblížiť k dokonalostiam sveta svojimi schopnosťami, svojou prácou a ušľachtilým postojom voči celému okoliu. Ak sa človek ocitol v bezvýchodiskovej situácie mal by to riešiť dobrovoľným odchodom zo sveta, tak ako to urobil filozof Seneca.

Autor PhDr. Tomáš Klokner, PhD zvládol preklad rímskeho polyhistora Plinia Staršieho ( 23/24-79 po Kr. ) a obohatil informácie pre nás o histórii rímskeho vinohradníctva a vinárstva. Nakoľko história slovenského vinohradníctva sa odvíja od výsadby prvých vinohradov na Slovensku od príchodu rímskych légii sú tieto poznatky o vysokej úrovni vinohradníctva a vinárstva v rímskej ríši v obdobia rokov 1. storočia nášho letopočtu veľmi významné a poučné.

Dielo Pliniusa staršieho vyhodnotil jeho synovec Plinius mladší v jednom zo svojich listov ako literárny epitaf, keď napísal: Šťastným človekom je podľa mňa ten, komu bohovia udelili moc buď urobiť niečo, čo stojí za to zaznamenať, alebo napísať to, čo sa oplatí prečítať, a najšťastnejší je ten, kto dokáže oboje.

Toto sa podarilo Pliniovi staršiemu v encyklopédii Prírodoveda, ktorá zohrala dôležitú úlohu vo vývoji vedeckého myslenia nielen v stredoveku, ale aj v období humanizmu a renesancie.

Historia naturalis a a jej časť- XIV. kniha „O víne“ je súhrn poznatkov rímskych a gréckych autorov.

  • II/8 – Kde inde by sme mali začať než od viniča? Jeho počiatky sú natoľko vlastné Itálii….., hoci všade na svete sa nedáva prednosť inému pôžitku než vôni dozrievajúceho hrozna.
  • II/9 – Ešte aj dnes sa vystupuje na strechu chrámu efezskej Diany po schodoch z jedného kmeňa cyperského viniča…
  • III/11 – V Ríme jeden vinič v Liviinom stĺporadí zatienil  v tônistej pergole vonkajší priestor na prechádzky a z toho istého viniča bolo dvanásť amfor muštu( 1 amfora=26,2 litra, 12 amfor=314,4 litra)
  • III/13 – Vyskytujú sa viniče vysoké ako priemerný človek podopreté kolmi, ktoré sa vďaka rozbujneným úponkom plazia a vytvárajú tak vinicu.
  • III/16 – …hrozno obložia kvasiacimi šupkami a uzatvoria v hlinených nádobách, ktoré sa ešte vložia do kadí. Ďalšiemu druhu hrozna, ako aj vínu dodáva chuť dym. Bolo to na popud Tiberia( vládol od 14 do 37 roku po Kr). V časoch pred Tiberiom patrilo na hostinách popredné miesto rétskemu vínu z polí gazdovstiev z okolia Verony.
  • III/18 – Už sa objavil aj vinič, z ktorého víno chutí po smole. Preslavil okolie mesta Vienna  (mesto v Galii, dnes francúzske mesto Vienne) svojími druhmi Taburnus, Sotanus a Helvicus. Vinič ….zastaval také významné miesto, že sa vďaka nemu stalo aj samotné víno liekom.
  • IV/21 – Prvé miesto získal aminejský vinič kvôli odolnosti a lepšiemu zreniu hrozna v pokročilom veku rastliny. Nájdeme ho v piatych odrodách. Prvý aminejský vinič(germana) má menšie bobule, ľahšie kvitne, je odolný voči dažďom a zlému počasiu.
  • IV/23 – Ďalšie miesto patrí nomentským odrodám( dnes Mentana). Ich drevo je sfarbené do červena, čo bolo príčinou, že niektorí nazvali tieto vinice červenými(rubella).
  • IV/V – kapitolách 24 až 43 je podrobný popis jednotlivých druhov viniča a výroby jednotlivých druhov vína. Theophrastos napriklad tvrdil, že koľko poznáme druhov pôdy, toľko existuje druhov viniča.
  • V/50 – Vinohrady boli pod Sthenelovým dozorom úplne skultivované. Kým takto napodobňoval prácu roľníka, stal sa zázrak a počas ôsmych rokov priniesla bohatá úroda hrozna kupcovi 400(tisíc) sesterciov.
  • VI/53 – Povesť najstaršieho vína má maronské, ktoré sa pestuje v prímorskej časti Thrákie, ako dosvedčuje Homér. Aristaios syn Apollóna a nymfy Kyrény zmiešal med s vínom a náhodne tak vznikol nápoj výnimočne lahodný vďaka obom prirodzeným ingredienciám. Homér uviedol, že maronské víno treba miešať v pomere dvadsať dielov vody k jednému dielu vína.
  • VII/58 – Je prirodzené, že po vypití vína sa zahrejú vnútorné orgány. Použitie vína na vonkajšie časti tela pôsobí ich ochladenie. Nebude na tomto mieste na škodu  zmieniť sa o tom, čo napísal Androkydes (osobný lekár Alexandra Veľkého) s úmyslom udržať jeho nemiernosť na uzde: Kráľu, keď sa chystáš napiť vína, pamätaj, že piješ krv zeme. Bolehlav je pre človeka jedom, víno pre bolehlav.
  • VIII/V – kapitolách od 59 až po 72 sú popísané jednotlivé druhy vína podľa oblasti a tým hodnotenia podľa kvality.
  • VIII/68 – O ostatných vínach rodiacich sa na území Galie sa nedá povedať nič seriózne, pretože podvodníci si zriadili na tento účel továreň a kiež by víno nefalšovali rastlinnými a škodlivými liečivami. Predajca dokonca falšuje chuť a farbu vína pomocou aloe.
  • IX/V – kapitolách 73 až 76 sú popísané vína spoza mora
  • X/77 – U Grékov sa zaslúžene preslávilo víno nazvané bios, ktoré bolo výborným prostriedkom na liečbu viacerých zdravotných problémov. Pripravuje sa nasledovným spôsobom: hrozno sa oberá krátko pred úplným dozretím a nechá sa sušiť na prudkom slnku, trikrát za deň sa obracia počas troch dní, na štvrtý deň sa vylisuje a napokom sa nechá odstáť v kadiach na slnku.
  • X/78 – Kójske biele víno označuje básnik Horatius ako album Coum. Skladalo sa z hrozienkového vína, bieleho muštu a menšieho množstva morskej vody. Toto víno malo laxatívne účinky. Morské víno (thalassiten) sa ale vyrába tak, že nádoby s muštom sa spustia do mora a týmto spôsobom rýchlo dozreje.
  • XI/80 – Každé sladké víno má menej výraznú vôňu. Čim je víno jemnejšie, tým je voňavejšie. U vín rozoznávame štyri farby: bielu, žltú, krvavočervenú a čiernu.
  • XI/84 – K sladkým vínam niektorí pripájajú slamové víno(diachyton)
  • XII/86 – Podľa správnosti nie je možné považovať za vína tie, ktoré Gréci označujú termínom deutéria…a ktoré sa vyrábajú z matolín namočených vo vode. Jednako sa však rátajú medzi vína pre nádenníkov. Príprava druhého druhu, spočíva v tom, že k  muštu sa pridá voda zodpovedajúca jeho jednej tretine. Tretí druh takéhoto vína sa vyrába lisovaním vinných kvasníc.
  • XIII/87 – Medzitým som si uvedomil, že na celom svete existuje takmer osemdesiat druhov ušľachtilých vín. Dve tretiny z tohto počtu pripadajú na Itáliu.
  • XIV/ 88 – Romulus používal pri obetách mlieko, nie víno. Nikto nepochybuje, že dal takémuto zákonu platnosť kvôli nedostatku vína v tom čase.
  • XIV/89 – V Ríme nebolo ženám dovolené piť víno. Maetennus zabil svoju manželku palicou, pretože vypila víno zo suda…
  • XIV/90 – Tiež Cato spomína, že rodinní príslušníci bozkávali ženy, aby zistili, či voňajú po omamnom nápoji (temetum), čo bolo vtedajšie pomenovanie pre víno a z neho vznikol aj výraz temulantia – opilosť.
  • XVI/94 – Vzhľadom na existenciu opimského vína máme nepochybný dôkaz, že v 633 roku(od založenia mesta t. j.rok 121 pred Kr.) existovali sklady vína (apotéky – komora v hornej časti domu nad pecou) a víno sa stáčalo z veľkých sudov do menších nádob. Skutočná pivnica sa nazývala cella vinaria. Popravde grécke víno bolo v takej obľube, že sa počas hostiny podával len jediný pohár.
  • XVII/96 – Lucius Licinius Lucullus bol konzulom v roku 74 pred Kr. Ako vojenský veliteľ v bojoch v Ázii slávil triumf, ale neprinieslo mu to spoločenské uznanie. V dôsledku spoločenského dešpektu sa stiahol z politického života, voľný čas začal  tráviť organizovaným honosných hostín, čo mu vytvorilo povesť veľkého rímskeho labužníka.
  • XVII/97 – Gaius Julius Caesar( 100-44 pred Kr. po triumfe v Hispánii podával pri príležitosti svojho konzulátu falernské víno, víno z ostrova Chios, z ostrova Lesbos a mamertínske víno. V tom čase sa stalo prvýkrát, že sa podávali štyri druhy vína.
  • XVIII/98 – Preto sa vôbec nečudujem, že pred mnohými storočiami sa objavilo takmer nespočítateľné množstvo umelých vín, a všetky sa používali na medicínske účely. Z labrusca, to znamená z divého viniča, sa pripravuje víno nazývané oenanthinum (víno z viínnych kvetov).
  • XVIII/99 – Krátko po odkvitnutí majú liečivé účinky aj bobule, ktoré sa používajú na ochladenie pri telesných chorobách spojených s horúčkami.
  • XIX/100 – Prvým z týchto umelých vín je víno, ktoré sa nazýva adynamos (bezmocné víno). Pripravuje sa: 20 sextárov(10,92 lt) bieleho muštu sa povarí s polovicou vody, až kým sa nevyvarí objem vody. Možno použiť i morskú vodu. Nechajú to postáť na slnku 40 dní. Tento nápoj sa podáva chorým, ktorí majú obavu, že im (skutočne) víno škodí.
  • XIX/101 až 112 – je popísaná výroba umelých vín podľa prídavkov do vína
  • XX/113 – Nájde sa aj víno vyrobené len z vody a medu
  • XXI/114 – Dokonca aj ocot sa miešal s medom. Tento nápoj nazývali octový med (oxymelis).
  • XXII/116 – Aj vo víne sa nájdu nejaké zázračné vlastnosti. Hovorí sa, že v Arkádii (Peloponéz) sa vyrába víno, ktoré u žien zvyšuje plodnosť a mužom spôsobuje šialenstvo.
  • XXIII/119 – A pretože náboženstvo tvorí základ skutočného života, nepovažuje sa za dovolené konať bohom obetu prostredníctvom vína pochádzajúceho z plodov viniča… zásah bleskom, nečistotami…
  • XXIV/120 – Celkom určite je vhodne, aby sme spomenuli, ako sa pripravuje víno, hoci Gréci položili základy tejto vedy a učinili z nej úplné umenie. Obyvatelia Afriky zmierňujú kyslosť sadrou, vápnom. Gréci dodávajú vínu jemnosť pridaním hrnčiarskej hliny, soli, alebo morskej vody. V Itálii ochucujú mušt živicou, pridávajú ocot, alebo používajú kvasinky z minuloročného vína.
  • XXIV/ – Mušt sa varí, kým celkom zosladne a nestratí na sile. Sirup (sapa) sa vlieva do vín, aby stratili tvrdosť. Používajú špeciálnu nádobu zvnútra vytretú smolou.
  • XXV/122 – Na východe sa najkvalitnejšia živica vylieva z terpentínových stromov , potom z pistáciovníkov, ktoré nazývajú masticha.
  • XXV/124 – Metódou na ochutenie muštu je primiešaní smoly, pri prvom kvasení, ktoré prebieha najviac deväť dní, aby sa do vína preniesla vôňa a hlavne pikantná chuť. Existuje názor, že väčší účinok sa dosahuje použitím surového kvetu živice.
  • XXV/125 – Na niektorých miestach spontánne mušt prekvasí druhýkrát a táto chyba spôsobí, že stratí chuť. Pokazené víno, ktoré malo šumivý charakter. Dostáva potom meno vappa, výraz, ktorý sa používa aj pre hanebných ľudí s pokriveným charakterom.
  • XXV/126 – Ostatne snaha o vylepšenie vín si vyžaduje také veľké úsilie, že do niektorých z nich sa pridáva popol, alebo do iných sádra, aj iné látky, o ktorých sme už hovorili. Uprednostňuje sa však popol z výhonkov viniča, alebo popol z dubu.
  • XXV/127 – Smola, ktorá sa používa pri príprave nádob na uchovávanie vína, pochádza  predovšetkým z Bruttia (juh Itálie). Vyrába sa z borovicovej živice…
  • XXV/129 – Zmieňuje sa aj o síre
  • XXV/130 – Dôkazom, že sa víno začína zhoršovať, je, keď tenký pliešok olova v ňom zmení farbu. Do vína sa vložil kúsok olova, cínu, alebo bronzu, ktorý sa tam nechal 40 dni. V závislosti od kyslosti vína sa farba kovu zmenila a podľa intenzity sfarbenia sa dal odhadnúť jeho sklon k zhoršeniu.
  • XXVI/ 131 – Medzi tekutinami je zvláštnosťou vína, že sa stáva slizkým, alebo sa mení na ocot.
  • XXVII/132 – Veľký rozdiel nájdeme aj pri skladovaní vína vzhľadom na podnebie. V blízkosti Álp uskladňujú víno v drevených nádobách (sudy) obtočených prikrývkami
  • XXVII/ 133 – V miernejších klimatických podmienkach sa víno skladuje v sudoch a tie sa v závislosti od miesta úplne, alebo sčasti vkladajú do zeme.
  • XXVII/ 134 – Potom by sa mali sudy vyčistiť dymom z myrhy a takým istým spôsobom, len častejšie aj vínne pivnice.
  • XXVII/135 – Sudy sa nikdy nemajú naplniť úplne. Sudy sa môžu otvárať iba počas pekného dňa a je zakázané ich otvárať, keď fúka južný vietor a počas splnu.
  • XXVII/136 – Biela pena vína sa považuje za dobré znamenie. Červená pena, ak to nie je víno červenej farby, je zlým znamením. Víno, ktoré rýchlo kvasí a zapácha, nevydrží dlho. Okrem toho by sa mali používať olovené nádoby, a nie medené( medené nádoby mohli kaziť chuť vína kvôli medenke, olovené nádoby i keď vo vyššom množstve boli toxické, napriek tomu boli považované ako prostriedok na skvalitnenie vína). Do vína sa vhodia vlašské orechy, pretože tie pohlcujú dym.
  • XXVIII/137 – Ak bude niekto hlbšie o týchto veciach uvažovať, zistí, že v nijakej inej oblasti nie je život namáhavejší než pri výrobe vína. Akoby nám príroda nedala na pitie vodu, najzdravší nápoj, ktorú pijú aj ostatné živočíchy. Ale my sme prinútili aj dobytok piť víno.
  • XXVIII/138 – Ba čo viac, aby sme mohli piť ešte viac, oslabujeme silu vína pomocou filtrovania a vymýšľajú sa ďalšie dráždivé látky. Kvôli pitiu sa plánujú aj jedy.
  • XXVIII/139 – Vidíme, že z tých najobozretnejších sa varia v horúcich kúpeľoch a odnášajú ich odtiaľ polomŕtvych. Iní však už nemôžu vydržať na lôžku, dokonca aj bez tuniky, nahí a ledva dýchajúc hneď sa zmocňujú obrovských nádob s vínom, a akoby na ukážku svojich síl vypíjajú ich do dna, aby vzápätí zvracali. Následne znova pijú a opakujú to aj tretíkrát, ako keby boli zrodení len na plytvanie vínom, a ako keby sa nemohlo víno vyhodiť bez toho, aby prešlo cez ľudské telo! Plinius hovorí, že ľudia sú jediné živočíchy, ktoré pijú bez toho, aby boli smädné.
  • XXVIII/140 – A tak sa víno pije zo zhýralosti a opitosť sa núka za odmenu, ak sa to bohom páči, predáva sa.
  • XXVIII/141 – Vtedy žiadostivé oči určujú cenu manželky, obťažené zrádzajú manžela, vtedy sa prezrádzajú tajomstvá mysle. Jedni zverejnia testament, iný hovoria smrteľné reči a nezadržia slová, ktoré im vychádzajú z krku. Koľkí takto zomreli! Zľudovelo už príslovie: vo víne je pravda( Toto známe príslovie pochádza od gréckeho lyrika Alkaia z Mitilény (610 pred Kr.) a v gréckej literatúre sa niekoľkokrát citovalo. Latinská verzia „in vino veritas“ mala svoju predlohu v zbierke prísloví grécky pišúceho retóra Zenobia (2 stor.po Kr.). Ak to však ešte veľmi dobre dopadne, opilci nevidia vychádzajúce slnko a oveľa menej žijú.
  • XXVIII/142 – Odtiaľ pochádza bledosť, ovisnuté viečka, boľavé oči, trasúce sa ruky, ktoré rozlievajú plný pohár – ktorý je terajším trestom – šialené sny, nepokojné noci a nakoniec najvyššou odmenou opitosti sú neprirodzené chúťky a zakázaná rozkoš. Na druhý deň vyjde z úst dych po sude, objaví sa zabudnutie všetkých veci a zničenie spomienok. Hovorí sa, že život sa ženie rýchlo, kým ľudia strácajú dnešný deň, opilec stráca už aj ten nasledujúci.
  • XXVIII/143 – Za vlády Tiberia Claudia (Tiberius Claudius Nero, rímsky cisár v rokoch 14-37 po Kr. mal záľubu vo víne, ktorá viedla k nelichotivej zmene jeho mena na Biberius Claudius Mero- v preklade pijan rozpálený neriedeným vínom) sa začalo piť nalačno a ešte pred jedlom sa podávalo víno.
  • XXVIII/144 – Alkibiades (aténsky politik). Tento muž, ktorý mal všetky vyznamenania od pretúry k prokonzulátu, vypil na jeden nádych tri kongia (9,84 lt) pred očami užasnutého cisára.
  • XXVIII/146 – Torquatus mal nezvyčajnú slávu, nakoľko sa v tejto veci riadil svojimi zákonmi. Zatiaľ čo pil, nekoktal, neuľavoval si vracaním ani močením, ráno sa zobudil bez najmenších problémov.
  • XXVIII/148 – Lebo aj toto je nevyhnutné späté s pochybením, že zvyk pitia zväčšuje túžbu po pití. Múdry je výrok skýtského vyslanca, že čím viac Parti pili, tým viac túžili piť.
  • XXIX/150 – Na svete sú dve tekutiny, ktoré sú pre ľudské telo zvlášť prospešné, víno na vnútorné použitie, olej na vonkajšie. Jednako však o koľko dômyselnejší bol človek pri pití, sa preukáže tým, že existuje 185 druhov vín vhodných na pitie, ak by sa však brali do úvahy špeciálne odrody, bude ich počet dvojnásobný.
späť na online kurz