11. decembra 2021 sa uskutočnila ďalšia online videokonferencia našej akadémie s témou História vinohradníctva a vinárstva. Pre tých, ktorí sa jej nestihli zúčastniť, prinášame úvodný príhovor príhovor Ing. František Slezák, Csc., riaditeľ SVA Pezinok.

Vážení členovia Rytierskeho rádu vína, študenti Vinárskej  akadémie, priatelia a milovníci vína !

Využívam toto vzácne stretnutie a prosím Vás , aby ste si naliali pohár vína z doručeného balíčka, najlepšie víno Rytierskeho rádu   3 Pinoty. Tí, ktorí nemajú vzorku 3 Pinotov, nalejte si pohár svojho obľúbeného vína. Môžem Vás uistiť, že zo zážitku nič nestratíte, pretože komentovanú degustáciu a záznam z videokonferencie Vám pošleme.

Niekoľko informácii:

1/ Vinárska akadémia má novú web stránku www.vinarskaakademia.sk, na ktorej uverejňujeme najnovšie dostupné informácie. Ak sa prihlásite tak máte možnosť študovať online. Sú tam uverejnené všetky témy a na záver T E S T Y. Ak to umožní situácia na budúci rok v marci zahájime štúdium SVA v Pezinku.

2/ Z hľadiska histórie som publikoval na www.vinarskaakademia.sk – https://vinarskaakademia.sk/plinius-o-vine-historia-naturalis/  výber statí z knihy Tomáša Kloknera O víne – Historia naturalis, preklad rímskeho polyhistora Plinia staršieho (23/24-79 po Kr.), ktorá má blízky vzťah k vinohradníctvu na Slovensku. Viac ako 7 tis. rokov sú známe prvé zmienky o pestovaní viniča. Táto prednáška je uverejnená na web stránke vinárskej akadémie. Vo výbere statí z knihy O víne je popísané pestovanie viniča na začiatku tisícročia. Už vtedy poznali Rimania viac ako 100 odrôd viniča, dokumentovali výrobu vína na vysokej úrovni. Na svete bolo registrovaných  takmer osemdesiat druhov ušľachtilých vín, z toho dve tretiny pripadali na Itáliu. Víno bolo také vzácne, že bolo zakázané ho používať pri obetiach (Romulus používal ako obeť mlieko). V Ríme nebolo ženám dovolené piť víno. Tiež Cato spomína, že rodinní príslušníci bozkávali ženy, aby zistili, či voňajú po opojnom nápoji „temetum“, čo bolo vtedajšie pomenovanie pre víno a z neho vznikol aj výraz: temulantia – opitosť.

Za vlády Tiberia Claudia (Tiberius Claudius Nero, rímsky cisár v rokoch 14-37 po Kr.) sa začalo piť nalačno a ešte i pred jedlom. Jeho záľuba vo víne viedla k zmene jeho mena na Biberius Claudius Mero v preklade pijan rozpálený neriedením vínom. V recenzii knihy je ešte veľa zaujímavých  veci, ktoré odporúčam prečítať.

3/ V poslednom období som uverejnil  článok Covid a víno, kde som využil výskumné závery, ktoré poukazujú na antioxidačný potenciál slovenských vín a ich prínos k získaniu imunity. Článok je taktiež uverejnený na www.vinarskaakademia.sk – https://vinarskaakademia.sk/covid-a-vino/

4/ Viac ako 60 rokov sa venujem problematike vína, prechutnal som veľa slovenských i svetových vín, prečítal som veľa literatúry k tejto problematike, ale to najlepšie čo sa mi dostalo do rúk je článok od Iva Dvořáka, viceprezidenta Asociácie someliérov v ČR Zázrak zvaný víno, z ktorého vychádzajú nasledujúce riadky…

Všetci máme naliate víno v pohári.

Predtým než začnem popisovať proces hodnotenia vína, uchopením fľaše sme zapojili jeden z piatych zmyslov – hmat.

Započúvajte sa do klokotavého šepotu, ktorým vás víno vábi k napitiu sa, keď tečie z fľaše do pohára. Pozrite sa na jeho vzhľad, farbu i viskozitu, vnímajte  odlesky aj odtiene a všimnite si aj obrazce, ktoré víno vytvára na stene pohára – zrakom hodnotíme COLOR.

Zatočte si s pohárom a privoňajte. Nechajte sa omámiť opojnou vôňou, ktorá bude vzrušujúca a lákavá a ktorá vám pripomenie odrodu, pôvod, vinifikáciu  a pripraví vás na chuťový zážitok. Možno ucítite ovocie, kvety, byliny, korenie, drevo či inú príťažlivú vôňu – nosom hodnotíme ODOR.

Napite sa a hmatom vnímajte dotyk vína, jeho hebkosť, poddajnosť, telnatosť či perlivosť. Akonáhle sa víno dostane na jazyk, začnete vnímať chuť a zamyslite sa, či je šťavnatá kyslá, lahodne sladká, pikantne horká alebo minerálne slaná – ústami a jazykom hodnotíme SAPOR alebo či neucítite orientálnu UMAMI chuť. Premieľajte, ako dlho vás bude oblažovať chuť a akú dĺžku víno má a nenechajte sa dlho prehovárať k ďalšiemu dúšku. Skúste sa zamyslieť, koľko vnemov vám ústa dokážu sprostredkovať…To, že sme schopní vnímať víno zrakom, sluchom, čuchom i hmatom považujem za obrovský dar a vlastne tiež za určitý zázrak.

Pokiaľ je víno poctivé a naozaj dobre vytvorené, zaslúži si, aby sme o ňom premýšľali. Skúste si predstaviť, čo všetko predchádzalo tomu, aby ste si teraz mohli vychutnať pohár tohto božského nápoja. Veď v jednom jedinom kalichu je sila všetkých štyroch živlov – ohňa, vzduchu, vody a zeme. Z vína vyžaruje slnko, vietor, vlaha i pôda a bobule vinnej révy do seba vstrebávajú obrovskú prírodnú energiu, ktorú potom predávajú do hotového vína. Stačí však malé narušenie rovnováhy živlov a strapce hrozna správne nedozrejú a my sa nebudeme môcť kochať týmto zázračným elixírom stvoreným z prírodných síl. Ďalší dôkaz, že víno je vlastne zázrak prírody.

Víno má temperament, ktorý sa na vás môže preniesť. Väčšina vín je ako sangvinik, ktorý vás rozveselí, rozhovorí, nabije optimizmom a začlení do spoločnosti. Niektoré melancholické vína vás však môžu uzavrieť do vlastných, možno i trochu pesimistických myšlienok. Niekedy sa môže stať, že nejaký ten pohár vína naviac prenesie na konzumenta háklivosť, výbušnosť a impulzívnosť. Avšak stať sa môže aj to, že s niekoľkými dúškami prijmete z vína povahu mierumilovnosti, vyrovnanosti či kľudu. Nie je víno zázračné ?

Samozrejme jeden z najväčších zázrakov je samotné zrodenie vína. Poctivé víno sa rodí z potu, sĺz a krvi ľudí, ktorí opatrujú vinohrad alebo sa starajú o víno v pivnici. Drina predchádzajúca tomu, než sa na kríku urodia prvé hrozná, je naozaj veľká. Opatera, ktorú  venujete všetkým rastlinám väčšinu roka, je nekonečná a vo vinici je prakticky neustále  čo robiť – strihať, vyväzovať, vylamovať, preberať strapce, okopávať, kypriť, striekať, oberať a mnoho ďalších činností. V pivnici potom musíte prešovať, odkalovať, stáčať, síriť, filtrovať, fľaškovať, etiketovať a samozrejme neustále udržiavať poriadok, aby sa vôbec podarilo vyrobiť zdravé víno. Človek sa poriadne zapotí, aby vypestoval zrelé a zdravé hrozno, ktoré následne pretaví do hotového vína. Často sa k potu pridá i krv, keď prasknú mozole na rukách a upracované dlane krvácajú. Nezriedka sú to aj slzy, na ktoré dôjde v momente, keď vinica zmrzne alebo ju poškodia škodcovia, poprípade sa niečo nevydarí v pivnici a víno sa pokazí. Za tie kropaje smútku sa potom nehanbia ani inokedy drsní a tvrdí chlapi, ktorí vínu obetujú všetko. Poctivé víno sa rodí nie len z potu, sĺz a krvi ľudí, ale predovšetkým z lásky k tomuto ušľachtilému nápoju a láska musí byť podporená i pokorou k prírode, vedomosťami a skúsenosťou. Zrodenie vína je jeden z najväčších zázrakov prírody… Víno je predsa zázračné. Čím viac ušľachtilých vín spoznávam, tým viac si uvedomujem aký je to vlastne zázrak a aké privilégium máme, že je víno súčasťou nášho života.

(Zdroj:  WINE&Degustation 9/2021, Zázrak zvaný víno – Ivo Dvořák, Viceprezident Asociácie someliérov ČR, preklad: Ing. Jana Petrániová)

Dovolil som si vás na úvod dnešnej degustácie uviesť do správnej atmosféry. Rytiersky rád vína spolu s Vinárskou akadémiou a Vinárstvom Petra Rajníca chce prispieť k zlepšeniu nálady v tomto ťažkom období a praje všetkým členom Rytierskeho rádu vína, študentom SVA Pezinok, priateľom a milovníkom vína hlavne zdravie a šťastlivé prežitie vianočných sviatkov.

Salve vini!